Obsah
Stena ciev je zložená z troch vrstiev
- endotelová vrstva– vnútorná, je dokonale hladká
- svalová vrstva– je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou svalovinou
- vonkajší väzivový obal– prechádzajú tadiaľto nervy do hladkej svaloviny
Cievy predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv.
Cievy delíme podľa funkcie na 3 skupiny
- tepny (artérie)
- žily (vény)
- vlásočnice (kapiláry)
Tepny
Tepna (artéria) je cieva, v ktorej prúdi krv smerom od srdca ku tkanivám. Väčšinou vedie okysličenú krv. Výnimkou je pľúcna tepna, tzv. pľúcnica, ktorá vedie odkysličenú krv z pravej komory do pľúc. Tepny majú pevné hrubé steny, ktoré sú svalovité a zároveň pružné. Vďaka týmto silným stenám tepny odolávajú vysokému tlaku, ktorý vytvára srdce. Tieto veľké cievy sa postupne delia na tepny menšieho prierezu, smerujúce do konkrétnych oblastí tela. V konečnej fáze tvoria tepničky vyúsťujúce do kapilárnej (vlásočnicovej) siete.
Žily
Žila (véna) je krvná cieva, ktorá vedie odkysličenú krv z tkanív do srdca. Začínajú sa na venóznom konci kapilár, ktoré sa zbiehajú do venúl (žiliek), a tie sa spájajú do čoraz väčších žíl, až napokon nimi transportovaná krv vyúsťuje do pravej predsiene srdca prostredníctvom hornej a dolnej dutej žily. Žily obsahujú v každom okamihu asi 75 percent krvi celého organizmu. Asi 20 percent krvi sa nachádza v tepnách a iba 5 percent vo vlásočniciach. Niektoré žily vytvárajú na niektorých miestach chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi. Tie sa nachádzajú zväčša na dolných končatinách.
Vlásočnice
Vlásočnice (kapiláry) sú tenkostenné a jemné cievy spájajúce tepny a žily. Sú také tenké, že červené krvinky cez ne môžu prechádzať iba v rade za sebou a niekedy sa musia i ohnúť aby vlásočnicou prešli. Nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu. V tele nie sú rovnomerne rozložené. Na začiatku vlásočnice prestupuje tekutina obsahujúca kyslík a živiny z krvi do medzibunkového priestoru. Na konci vlásočnice sa do krvi vracia tekutina obsahujúca splodiny metabolizmu.
Srdcovo-cievne ochorenia sú v Európe najčastejšou príčinou úmrtí.
Istá švédska štúdia zistila, že teenageri, ktorí majú problém so zvládnutím stresu, môžu často čeliť zvýšenému výskytu ochorení srdcovo-cievneho systému. ,,Vyzerá to teda tak, že stres v mladšom veku podlamuje zdravie a prispieva k vzniku rôznych ochorení" tvrdí vedúci výskumník Scott Montgomery. Nie je to niečo, s čím sa narodíme. „Vystavenie sa stresu vo veľmi skorom období života znižuje našu schopnosť vyrovnať sa so stresom,“ tvrdí Montgomery. Preto si vždy doprajte dobrú náladu, ktorá lieči ako telo, tak aj dušu.
Najčastejšie ochorenia srdcovo-cievneho systému
Všeobecne môže ísť o 2 hlavné problémy s cievami:
- oslabená a zle vyživená stena cievy
- hromadenie nežiadúcich látok vo vnútri cievy, upchatie a zúženie cievy
Ateroskleróza je ochorenie tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol.
Artérioskleróza (vápenatenie tepien/ciev, kôrnatenie tepien/ciev) je všeobecné označenie stavu (resp. choroby) charakterizovaného stvrdnutými a zhrubnutými tepnami a stratou ich elasticity. Vyskytuje sa najčastejšie z ochorení srdcovo-cievneho systému. U starších ľudí ide o prirodzený sprievodný jav starnutia, avšak vyskytnúť sa môže aj u mladších ľudí. Hrubnutie stien tepien vzniká v dôsledku ukladania látok tukového, ale niekedy aj anorganického charakteru. Následne tak dochádza k strate elasticity ciev a ich zúženiu. Zúženými tepnami klesá prietok krvi, čím sa znižuje aj zásoba kyslíka a živín. Nedostatočné okysličenie a výživa tak môže následne spôsobiť rôzne poruchy činnosti tkanív alebo orgánov, napríklad mozgu. Riziko vzniku artériosklerózy zvyšujú faktory ako je vysoký krvný tlak, obezita, fajčenie či cukrovka.
Prevenciou pred artériosklerózou je zdravý spôsob života, strava bohatá na zeleninu a ovocie, dostatočný pohyb a šport.
Varixy (lat.) sú kŕčové žily - vakovité rozšírenie povrchových žíl, zväčša na dolných končatinách, alebo v okolí konečníka - hemoroidy. Ide o časté ochorenie žíl, ktoré postihuje viac ako 10 % obyvateľstva nad 18 rokov. Vzniká z dôvodu zvýšenia tlaku v žilách dolných končatín, čiže ohrození sú najmä ľudia pracujúci v stoji, gravidné ženy a pod. Neliečené ochorenie môže spôsobiť vznik krvných zrazenín v miestach kŕčových žíl a následne spôsobiť upchanie žily či jej zápal.
Trombóza je tvorba krvných zrazenín na stenách ciev. Takéto zrazenina sa nazývajú trombus. Môže cievu podstatne zúžiť alebo až uzatvoriť. V prípade tepnovej (artériovej) trombózy tak dochádza k ischémii (nedokrveniu) časti tela, ktorú postihnutá tepna zásobuje krvou.
Hypertenzia - vysoký krvný tlak
Angina pectoris - postupné zužovanie niektorej z vencovitých tepien. Spôsobuje nedostatočný prísun okysličenej krvi k určitej oblasti srdcového svalu. Ten môže byť síce dostatočný v pokojovom stave, ale pri veľkej námahe už nepostačuje, a tak spôsobuje zníženie výkonu srdcového svalu a tiež zvieravé bolesti charakteristické rýchlym ústupom pri prerušení námahy.
Ako zabezpečiť zdravé cievy?
Hodnotnou zdravou stravou s dostatkom vitamínov, minerálov, stopových prvkov, omega 3 mastných kyselín a bielkovín, ale aj vhodnými doplnkami výživy, ktoré podporujú celkovú vitalitu a odolnosť organizmu či jeho celkové prekrvenie, môžeme priaznivo pôsobiť na zdravie celého srdcovo-cievneho systému.
Pokiaľ sa rôznym problémom s cievami chcete preventívne vyhnúť, k dispozícii sú výživové doplnky pre celkové zdravie srdca a ciev. Obsahujú zväčša lecitín, koenzým Q10, rutín, vitamín E, kurkumín a ďalšie látky. Obľúbená je tiež napríklad aminokyselina L-arginín, ktorá zabraňuje upchávaniu ciev a podporuje pružnosť ciev.
Preventívne môžu pomôcť aj bylinné zmesi na žily a cievy, prípadne niektoré potraviny – najmä cesnak a pohánka, ale tiež jablká, paradajky, granátové jablko, vlašské orechy, zeler, slivky alebo kurkuma. V rámci prevencie môže pomôcť napríklad aminokyselina L-arginín, z ktorej sa v cievach tvorí NO (oxid dusnatý). Znižuje zhlukovanie trombocytov a zlepšuje priechodnosť ciev.
Veľmi často sa vo výživových doplnkoch pre zdravé cievy vyskytujú diosmín a hesperidín v rôznych formách. Ich najúčinnejšia forma je mikronizovaná, ktorá zlepšuje priechodnosť látok cez tráviacu sliznicu priamo do krvi, čím sa zabezpečuje ich vysoká vstrebateľnosť. Diosmín a hesperidín blokujú zápalovú reakciu v žilových chlopniach a stenách ciev, prispievajú k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi a redukujú veľkosť existujúcich usadenín ciev.
Pomôcť môže tiež bambusový extrakt, ktorý je bohatý zdroj kremíka a nachádza sa v stenách ciev. Podporuje tvorbu kolagénu a elastínu, čím cievy dosiahnu požadovanú pevnosť a pružnosť.
Bromelaín, proteolytický enzým, ktorý je prítomný v stonkách, listoch, šupke a plodoch ananásu odstraňuje z krvi nežiadúce usadeniny, ktoré môžu časom spôsobiť zužovanie ciev. Navyše má pozitívny účinok na naše trávenie.
V neposlednom rade sú účinné pre zdravie ciev tiež antioxidanty ako vitamín C, betakarotén či extrakt zo zeleného čaju, ktoré pôsobia ako ochrana pred oxidačným stresom. Vitamín C prispieva k tvorbe kolagénu. Kolagén zlepšuje elasticitu, celistvosť a pevnosť cievnej steny, znižuje riziko kŕčových žíl. Pri výbere výživových doplnkoch je ideálne pre zdravé cievy siahnuť po kolagéne typu I.
Dôležité je nezabúdať aj na drobné zmeny v životnom štýle. Pre zdravé cievy a odporúča:
- Obmedziť príjem soli z potravy.
- Prijímať dostatok omega-3 mastných kyselín.
- Dodržiavať pitný režim (nesladená voda).
- Obmedziť príjem kofeínu, sladených nápojov a alkoholu.
- Pravidelne sa venovať fyzickej aktivite – aspoň 30 minút niekoľkokrát do týždňa.
- Nefajčiť a eliminovať stres.
- V prípade potreby užívať účinné výživové doplnky na podporu zdravia ciev.
- Účinné sú aj rôzne zázraky z prírody, bylinky, ako napríklad pagaštan konský, hloh obyčajný, púpava lekárska alebo ginko biloba.
