Probiotické kultúry a potravinové alergie: Ako probiotiká pre deti pomáhajú v boji proti potravinovým alergiám u detí?

Čo sú potravinové alergie a ako sa prejavujú u detí?

Výskyt potravinových alergií medzi deťmi na Slovensku, rovnako ako vo svete, neustále rastie. Štatistiky ukazujú, že v posledných desaťročiach došlo k výraznému nárastu počtu detí trpiacich potravinovými alergiami.

Potravinové alergie

Sú imunitné reakcie, ktoré nastávajú, keď telo nesprávne identifikuje určité zložky potravín ako škodlivé. Tento proces zahŕňa imunitný systém, ktorý produkuje protilátky (najmä IgE) na boj proti týmto látkam, čo vedie k rôznym symptómom.

Riziko vzniku alergií je výrazne ovplyvnené genetikou. Zdravá črevná mikroflóra môže však toto riziko značným spôsobom znížiť, keďže až 70 % imunitných buniek sa nachádza v čreve.

Prejavy potravinových alergií

• Kožné reakcie - žihľavka, vyrážky, opuchy (napr. opuch pier, jazyka, tváre).
• Gastrointestinálne symptómy - bolesť brucha, hnačka, vracanie.
• Respiračné symptómy - kašeľ, sipot, dýchavičnosť.
• Anafylaxia - závažná, život ohrozujúca reakcia, ktorá môže viesť k náhlemu poklesu krvného tlaku, srdcovému zlyhaniu a iným kritickým symptómom.

Aké potraviny sú bohaté na probiotiká?

Probiotiká sú prospešné pre zdravie tráviaceho systému a imunitný systém detí, vrátane detí s potravinovými alergiami. Tu sú najlepšie zdroje probiotík zo stravy, ktoré môžete dopriať deťom s alergiou:

Potraviny bohaté na probiotiká

• Kefír - fermentovaný mliečny nápoj, ktorý obsahuje rôzne kmene probiotických baktérií. Pre deti s alergiou na mlieko je možné nájsť aj rastlinné varianty kefíru, napríklad na báze kokosového alebo mandľového mlieka, hoci tieto varianty nemusia byť vždy dostupné alebo obsahovať rovnaké kmene probiotík.
• Jogurt - kvalitný prírodný jogurt obsahuje živé kultúry probiotických baktérií. Pre deti s alergiou na mlieko existujú aj bezmliečne alternatívy, ako je jogurt na báze mandlí, ovseného mlieka alebo kokosového mlieka, avšak ich probiotické účinky sa môžu líšiť.
• Bryndza – skvelý zdroj probiotík. Najmä pravá ovčia, hlavne ak máte alergika na mlieko (kravské). Tá vysokohorská má v sebe násobok probiotík. Obsahuje až 30 probiotických kmeňov.

• Kyslá kapusta - fermentované kapusta obsahuje probiotické baktérie a môže byť súčasťou diéty, ak nie je problém s jej obsahom soli a korenín. Má vysoký obsah enzýmov.
• Kimchi – je kórejský fermentovaný zeleninový pokrm, ktorý obsahuje rôzne probiotické baktérie. Má vysoký obsah enzýmov.
• Miso - fermentovaná sójová pasta, ktorá sa často používa na prípravu miso polievky, môže byť dobrým zdrojom probiotík. Pre deti s alergiou na sóju sú dostupné aj alternatívy bez sóje.
• Tempeh – pochádza z Indonézie. Ide o fermentovaný sójový produkt, ktorý obsahuje probiotiká. Pre deti s alergiou na sóju je potrebné hľadať alternatívy, ktoré neobsahujú sóju. Pre vegánov sa často používa ako náhrada mäsa.
• Kombucha – fermentovaný čierny čaj, ktorý môže obsahovať probiotické baktérie. Môže byť sladký a obsahovať kvasnice, ktoré by mohli byť nevhodné pre niektoré deti, preto je dôležité sa poradiť s odborníkom.
• Kvasené uhorky – ak vám ich dieťa zje, pogratulujte si. Nie každé dieťa ich má totiž rado. Ide o fermentované uhorky v soli.

Pokiaľ vám dieťa odmieta jesť niečo z vyššie uvedeného alebo má potravinovú alergiu na mlieko, sóju, či iné druhy potravín, ideálnym riešením sú probiotiká pre deti vo forme výživových doplnkov. Probiotické kultúry môžu pomáhať pri trávení potravín tým, že podporujú rast prospešných baktérií v črevách. To môže byť obzvlášť dôležité pri intoleranciách najmä na laktózu, lepok či kazeín, ktoré spôsobujú zlé trávenie u detí.

Probiotické kultúry udržujú správnu rovnováhu dobrých črevných baktérií, a tým prispievajú k správnemu tráveniu. Osídľujú všetky časti tráviacej sústavy, od žalúdka až po hrubé črevo.

Čo je mikrobiota a ako súvisí s alergiami u detí?

Črevná mikrobiota je súbor všetkých mikroorganizmov, vrátane baktérií, vírusov, kvasiniek, plesní a archeónov, ktoré žijú v tráviacom systéme človeka. V posledných desaťročiach sa na celom svete zvýšil výskyt alergií (Fishbein & Fuleihan, 2012). Tento nárast možno čiastočne vysvetliť hygienickou hypotézou, ktorá naznačuje, že dnešný životný štýl prispieva k vyššiemu riziku alergických ochorení.

Čo je hygienická hypotéza?

Hygienická hypotéza tvrdí, že nedostatok kontaktu s mikroorganizmami v detstve, ako aj časté používanie antibiotík a konzumácia potravín, ktoré sú málo mikróbne, môžu zvyšovať riziko alergií. V súčasnej dobe sa deti často stretávajú s menším množstvom mikrobiálnych patogénov a infekcií, čo môže mať vplyv na vývoj ich imunitného systému (Bach, 2002; Fishbein & Fuleihan, 2012; Holt, Sly, & Björksién, 1997; Senok, Ismaeel a Botta, 2005).

Metaanalýza: Probiotiká a liečba potravinových alergií u detí

Ako sme spomenuli vyššie, výskyt potravinových alergií u detí sa v posledných rokoch výrazne zvyšuje, pričom najúčinnejšou súčasnou liečbou je vyhýbanie sa alergénom a symptomatická liečba. V poslednom čase sa však stále viac diskutuje o možnosti použitia probiotík pri liečbe a prevencii potravinových alergií.

Cieľ štúdie bol zhodnotiť účinnosť podávania probiotík v liečbe potravinových alergií u detských pacientov. Skúmanie sa zameralo na to, či probiotiká môžu zmierniť alergické symptómy alebo vyvolať toleranciu na potravinové alergény. Štúdia bola zameraná len na alergiu na kravské mlieko.

Metódy použité pri štúdii - systematické vyhľadávanie v databázach lekárskej literatúry, ako aj manuálne vyhľadávanie referencií a nepublikovaných článkov. Vyhľadávanie zahrnulo všetky náhodné kontrolované štúdie dostupné do 19. februára 2018. Hlavnými ukazovateľmi účinnosti bolo zmiernenie alergických symptómov a indukcia tolerancie na alergény. Dvaja nezávislí autori sa podieľali na vyhľadávaní, skríningu, hodnotení a zhrnutí údajov.

Výsledky štúdie o vplyve probiotík na alergiu u detí

Do prehľadu bolo zahrnutých deväť štúdií, ktoré skúmali 895 detských pacientov s alergiou na kravské mlieko. Primárnym výsledkom bola zmiernenie symptómov. Dve štúdie ukázali, že pacienti užívajúci probiotiká mali väčšie zníženie skórovacieho indexu (hodnotenie intenzity alergie).

Sekundárnym cieľom bolo zhodnotiť schopnosť probiotík vyvolať toleranciu na alergény. Štyri štúdie ukázali, že probiotiká mohli podporiť vznik tolerancie, ale výsledky boli nepresné a ukázali vysokú variabilitu.

Analýza podskupín odhalila, že kmeň Lactobacillus rhamnosus GG mal pozitívny vplyv na vyvolanie tolerancie u dojčiat s podozrením na alergiu na kravské mlieko. Okrem toho, účinok probiotík bol výraznejší pri dlhšom užívaní, s vyvolaním tolerancie zaznamenaným pri užívaní probiotík po dobu aspoň 2 rokov.

Záver metaanalýzy naznačuje, že probiotiká môžu mierne zmierniť symptómy alergie na kravské mlieko u detí. Avšak dôkazy sú stále nepresné a s nízkou istotou, pokiaľ ide o schopnosť probiotík vyvolať toleranciu. Lactobacillus rhamnosus GG sa ukazuje ako najúčinnejší kmeň pri vyvolaní tolerancie. Je dôležité pokračovať vo výskume, aby sa potvrdili tieto výsledky a presne zistilo, ako probiotiká môžu najlepšie pomôcť pri liečbe rôznych typov potravinových alergií.

Prehľad ďalších štúdií o použití probiotík pri liečbe alergií u detí

Veľa vedcov sa zaujíma o zmierenie príznakov alergií na potraviny u detí. Je to naozaj často diskutovaná téma. Ako v minulosti, tak dnes a taktiež aj v budúcnosti. Tu je prehľad rôznych štúdií, ktoré sa zaoberali účinkom probiotík na alergie u deti počas rôznych rokov a v rôznych kútoch sveta:

1. Kalliomäki a kol. (2001)

• Štúdia: Prvá štúdia na ľuďoch skúmala účinok Lactobacillus rhamnosus GG (LGG) na zmiernenie príznakov alergických ochorení a atopickej dermatitídy.
• Výsledok: Použitie LGG sa ukázalo ako účinné.

• Štúdia: Tehotné ženy s alergiou konzumovali doplnok obsahujúci LGG.
• Výsledok: Pozorované bolo zníženie alergických prípadov u novorodencov.

• Štúdia: Matky užívali probiotiká 1 mesiac a ich deti 6 mesiacov.
• Výsledok: Ukázal sa imunoregulačný účinok a prevencia alergie.

• Štúdia: Účinky LGG u dojčiat s alergiou na kravské mlieko a atopickou dermatitídou.
• Výsledok: LGG bol účinný. Prejavy alergie sa znížili.

Závery štúdií                                                     

Ukazuje sa, že probiotiká môžu mať rôzne účinky na alergické ochorenia. Niektoré probiotické kmene, ako Lactobacillus rhamnosus GG a Lactobacillus casei, sa ukázali ako prospešné pri znižovaní príznakov alergie a pri vyvolaní tolerancie. Avšak, výsledky sa líšia v závislosti od použitého probiotického kmeňa, trvania liečby a typu alergie. Vzhľadom na rôznosť výsledkov je potrebné ďalšie výskumy na lepšie pochopenie probiotickej liečby pri alergiách na potraviny u detí.

Budúcnosť probiotík v liečbe potravinových alergií u detí

Deti trpia potravinovými alergiami častejšie než dospelí. Kým napríklad alergia na mäkkýše je bežnejšia v ázijských krajinách, alergia na arašidy je častejšia v západných krajinách. Medzi najčastejšie potravinové alergény ale jednoznačne patrí kravské mlieko, vajcia a pšenica. Napriek významnej záťaži, ktorú alergie spôsobujú, v súčasnosti neexistuje definitívny liek na potravinové alergie. Jedine vylúčenie danej potraviny z jedálnička. A skutočne to priaznivo vyzerá aj s užívaním probiotík u detí.

Úloha probiotík v budúcnosti

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo spolu so Svetovou zdravotníckou organizáciou definovali probiotiká ako „živé mikroorganizmy, ktoré po podaní v primeraných množstvách poskytujú hostiteľovi zdravotný prínos“. Predpokladá sa, že probiotiká môžu pomôcť posilniť imunitný systém detí tým, že aktivujú biele krvinky v črevách, ovplyvnia produkciu špecifických protilátok a vytvoria rovnováhu medzi zápalovými a protizápalovými látkami v tele. Toto môže pomôcť zlepšiť spôsob, akým telo reaguje na potravinové alergény.

Bežne skúmané probiotické kmene zahŕňajú:

• Lactobacillus rhamnosus,
• Lactobacillus reuteri,
• Bifidobacterium spp.,
• Lactobacillus casei,
• Lactobacillus acidophilus,
• Bacillus coagulans,
• Escherichia coli kmeň Nissle 1917,
• Enterococcus faecium SF68 a
• Saccharomyces boulardii.

Výskyt potravinových alergií u detí neustále rastie a v súčasnosti neexistuje žiadny univerzálny a definitívny liek. Probiotiká sa skúmajú ako možná alternatívna liečba a prevencia. Je však potrebný ďalší výskum, na lepšie pochopenie účinnosti probiotík pri liečbe a prevencii potravinových alergií u detí.