Krv prúdiaca v cievnom riečišti je v cievach do určitej miery stlačená a oproti cievnej stene pôsobí tlakom. Veľkosť tohto tlaku sa neustále mení. Pri srdcovom sťahu (systole), keď je krv zo srdca vypudená do ciev, tlak stúpne (systolický tlak) a cievy sa roztiahnú. Keď sa srdcový sval uvoľní, aby do jeho dutín mohla prúdiť krv, krvný tlak v cievach zase klesá (diastolický tlak) a cievy sa sťahujú. Optimálny krvný tlak by mal dosahovať hodnoty 120 mm Hg (systolický) – 80 mm Hg (diastolický).
Vysoký krvný tlak (HYPERTENZIA)- u približne 85 % pacientov nemožno určiť príčinu zvýšeného krvného tlaku; hovoríme o primárnej hypertenzii. U zvyšných 15 % je hypertenzia následkom iného ochorenia, napr. ochorenia srdcovo-cievnej sústavy alebo obličiek; vtedy sa označuje ako sekundárna hypertenzia. Hypertenzia je definovaná ako krvný tlak, ktorého hodnota dosahuje 160/95 mmHg a viac.
Nízky krvný tlak (HYPOTÓNIA)- sama o sebe nie je chorobou. Ťažkosti ňou spôsobené väčšinou súvisia s nedostatočným zásobovaním mozgu krvou a tým i kyslíkom a prejavujú sa napr. ako závrat, poruchy videnia, šum v ušiach alebo zrýchlenie tepu. Náhlym poklesom krvného tlaku môže dôjsť ku kolapsu. Objavuje sa hlavne u mladých, štíhlych dievčatách resp. ženách.