Contra factum non datur argumentum (Proti faktu niet argumentu)
Každý má svoje sny, niekto malé niekto väčšie, niekto chce pokoriť Mount Everesta niekomu stačí zdolať schody na 5 poschodie. Ale jedno prianie máme spoločné – chceme byť zdraví. Nedávno všetky moje plány „zrušila“ choroba. Dostala som vredy dvanástnika. Poviem vám, nič príjemné. A ten strach..... čo teraz? Ako sa liečiť? Akú mám šancu na úspech? (ešte že máme internet). Prečítala som o tejto chorobe všetko, aj o jej liečení.
Jednotkou medzi liečivými a podpornými prostriedkami bol vitamín U. Dočítala som sa, že v roku 1949-1950 vedec G. Cheney objavil novu látku, a vďaka jej účinkom pri liečení žalúdočných a črevných vredov jej dali názov vitamín U (U od ulkus = vred). V ľudovom liečiteľstve sú účinky listov a štiav z hlúbovitých známe už dlho. Oficiálna medicína s nimi zaoberá až od doby, keď Dr. Cheney objavil protivredový faktor. Na univerzitnej klinike v Berne lekári E. Strechler a K. Hinziker vyskúšali šťavu z hlúbovitých v sérii pokusov na pacientoch s vredmi na dvanástniku. V priemere po 3 týždňoch, niekedy aj skôr, neboli vredy na röntgenových snímkach už viditeľné.
Bolesti spojené s vredovými ochoreniami a pálenie záhy zmizli po niekoľkých dňoch. Moje rozhodnutie všetkými dostupnými prostriedkami bojovať s chorobou bolo pevné. Na vlastné oči som videla svoje vredy a chcela som sa ich zbaviť. Pravidelne som užívala vitamín U a dodržiavala som šetriacu diétu. Táto liečba trvala 1 mesiac. Bolesti ustúpili, a ani diéta už nebola taká prísna. Nastal deň kontrolného vyšetrenia. Bola som zvedavá, či všetky „zázračné“ vlastnosti pripisované tomuto vitamínu, zaúčinkovali. Proti faktu niet argumentu. Po vredoch ani stopa, iba nepríjemné spomienky. Áno! Funguje to!
Škoda, že som o tomto „zázraku“ nevedela skôr, dbala by som o prevenciu. Vždy je lepšie chorobe predísť než s ňou bojovať.