Cholesterol a triacylglyceroly (TAG) patria v ľudskom organizme medzi najdôležitejšie lipidy. Lipidy sú látky nerozpustné vo vode a tvoria nevyhnutnú súčasť prijímanej potravy.
Cholesterol je molekula tvorená vlastným organizmom alebo pochádzajúca z prijímanej potravy. Má dve základné funkcie: po prvé je základnou zložkou bunkovej steny, lepšie povedané membrány, ktorá obklopuje bunku a oddeľuje ju od okolitého prostredia, a po druhé predstavuje molekulu, z ktorej sa ďalej tvoria špeciálne hormóny označované vzhľadom na svoju štruktúru ako steroidné (vitamín D a žlčové kyseliny). Väčšia časť cholesterolu sa tvorí v pečeni, len malú časť telo prijíma potravou. Do krvi sa dostáva dvomi cestami – priamo z pečene, kde sa tvorí asi 70% cholesterolu, a zvyšok z tráviaceho traktu. Z tráviaceho traktu sa do krvi vstrebáva asi polovica, a to zo spomínanej živočíšnej potravy, druhá polovica je v žlči pri trávení vylúčená stolicou (jediná cesta, ktorou sa organizmus zbavuje cholesterolu).
Typy cholesterolu
Existujú dva typy cholesterolu – jeden typ je produkovaný ľudským telom, druhý sa nachádza v potrave živočíšneho pôvodu (napríklad tuky, mäso, mlieko, vajíčka).
Ani cholesterol, ani TAG nedokážu voľne cirkulovať v krvi, musia byť naviazané na prenášače, ktorými sú lipoproteíny (tukové bielkoviny). Lipoproteíny sa odborne nazývajú LDL a HDL.
LDL je skratka pre anglický výraz „low density lipoprotein“ (lipoproteín s nízkou hustotou). LDL častice majú za úlohu transportovať cholesterol a TAG do tkanív a takto ich zásobovať. Nadmerné hladiny týchto častíc v krvi spôsobujú ukladanie cholesterolu v cievnych stenách, čo často vedie k rozvoju aterosklerózy. Preto sa cholesterol prenášaný LDL časticami nazýva aj zlým cholesterolom. Jeho hladina v krvi by mala byť čo najnižšia. HDL je skratka pre anglický názov „high density lipoprotein“ (lipoproteín s vysokou hustotou). HDL častice plnia opačnú funkciu ako LDL a to transportujú nadbytočný cholesterol z tkanív do pečene, kde sa vylučuje do žlče a premieňa na žlčové kyseliny potrebné pri trávení tukov. Preto sa cholesterol prenášaný HDL časticami nazýva dobrý cholesterol. Čím je jeho hladina vyššia, tým lepšie pre náš organizmus.
Zvýšený cholesterol
Za zvýšený sa pokladá cholesterol nad 5,0 mmol/l (LDL + HDL cholesterol). Samotná hladina cholesterolu nie je až taká rozhodujúca, dôležitý je takzvaný tukový profil, t. j. zastúpenie jednotlivých podtypov cholesterolov (pomer LDL a HDL). TAG by nemali presahovať 2,0 mmol/l. Pri zvýšenom obsahu LDL cholesterolu dochádza k ich prenikaniu do stien ciev a ukladaniu. V stene cievy sa začínajú vytvárať pláty do ktorých sa môže ukladať vápnik a takto sa cieva postupne zužuje. Vzniká kôrnatenie stien tepien (odborne ateroskleróza). V zúženej cieve krv prúdi pomalšie a srdce je pri zásobovaní tela živinami a kyslíkom nútené pracovať so zvýšeným výkonom. Hrozí riziko vysokého krvného tlaku. Takisto sa znižuje prívod krvi do životne dôležitých orgánov, akými sú mozog a srdce, čo môže spôsobiť závažné ochorenia, napríklad ischemickú chorobu srdca. Niektoré tkanivá nie sú dostatočne prekrvené v dôsledku upchatia ciev a vlásočníc. Môže dôjsť aj k prasknutiu steny cievy, čím sa v cieve vytvorí krvná zrazenina, ktorá čiastočne alebo úplne zabráni prúdeniu krvi, čo môže zapríčiniť srdcový infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu.
- celkový cholesterol do 5,0 mmol/l
- LDL (zlý cholesterol) maximálne do 3,0 mmol/l
- HDL (dobrý cholesterol) najmenej 1 mmol/l u mužov a 1,2 mmol/l u žien
- triacylglyceridy do 1,7 mmol/l
Triacylglyceroly (TAG) z chemického hľadiska sú triacylglyceroly estery mastných kyselín s glycerolom, označujú sa aj ako neutrálne tuky. Sú prijímané spolu s cholesterolom potravou. Časť triacylgycerolov premení telo na okamžitú energiu. Avšak pri nízkom výdaji energie sa v organizme ukladajú v tukových tkanivách ako rezervoár energie. V prípade potreby sa uvoľňujú z tukových buniek a slúžia ako energetický zdroj. Ak človek nešportuje alebo nevydáva energiu, TAG sa nespotrebúvajú a ostávajú uložené. Väčšina sa nachádza v tukových vrstvách pod kožou a okolo životne dôležitých orgánov, ktoré takto chráni. Zvýšené hladiny triacylglycerolov tiež zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení (srdcový infarkt, mozgová porážka…).