Aký je potenciál B17 - látky amygdalín a jeho účinky na zdravie. Čo priniesli štúdie a hypotézy?

Čo je to amygdalín a na čo slúži?

Amygdalín je prírodná chemická zlúčenina, ktorá sa nachádza v niektorých semienkach ovocia, ako sú mandle, marhule, broskyne, slivky či čerešne. Je to glykozid, ktorý sa skladá z glukózy, benzaldehydu a kyanidu.

Už v minulosti bol amygdalín používaný na liečbu niektorých ochorení, aj keď jeho účinnosť a bezpečnosť sú doteraz predmetom kontroverzií a nejednoznačných vedeckých dôkazov. Tieto kontroverzie sú spojené najmä s jeho schopnosťou uvoľňovať kyanid (toxickú zlúčeninu), keď je metabolizovaný v tele.

Vedecké dôkazy týkajúce sa účinnosti a bezpečnosti amygdalínu sú stále obmedzené a preto by malo byť jeho užívanie konzultované s lekárom a dôkladne zvážené.

Čo obsahuje amygdalín?

Amygdalín je glykozid, čo znamená, že sa skladá z glukózovej molekuly viazanej na ďalšiu zložku. Konkrétne obsahuje nasledujúce zložky:

• Glukóza – je základnou zložkou amygdalínu a tvorí jeho základnú štruktúru.
• Benzaldehyd - tento aromatický aldehyd je ďalšou zložkou amygdalínu. Benzaldehyd dáva amygdalínu charakteristickú mandľovú chuť a vôňu.
• Kyanid - tretia zložka amygdalínu, ktorá jedovatá. Pri trávení sa amygdalín rozkladá na kyanid, ktorý je toxický pre organizmus.

Čo dokáže amygdalín pri trávení?

• Amygdalín sa rozkladá v tenkom čreve pomocou „odomykacieho“ enzýmu B-glukozidáza
• Amygdalín sa ďalej rozkladá v hrubom čreve na benzaldehyd a kyanid
• kapsula – aby sme látku dostali bez poškodenia do tenkého čreva a následne do krvi k bunkám
• Benzaldehyd pri kontakte so zdravou bunkou -> oxiduje sa na neškodnú kyselinu benzoovú, ktorá ma analgetické účinky
• Benzaldehyd po kontakte s rakovinovou bunkou -> neoxiduje sa a synergicky škodlivo pôsobí spolu s kyanidom na jej zničení

Ako užívať amygdalín?

Buďte v každom prípade veľmi opatrní. Ako sme spomenuli, tak obsahuje kyanid. Väčšina lekárskych odborníkov neodporúča jeho užívanie z dôvodu nedostatočných dôkazov o účinnosti a riziku závažných vedľajších účinkov. Avšak, ak by ste sa rozhodli vitamín B17 s účinnou látkou amygdalín užívať, pamätajte na tieto kroky:

• Konzultácia s lekárom

Lekár vám môže poskytnúť informácie o rizikách a prínosoch, a tiež pomôcť pri sledovaní akýchkoľvek možných vedľajších účinkov.

• Dodržiavanie odporúčaní dávkovania

Ak sa rozhodnete užívať amygdalín, dodržiavajte odporúčané dávkovanie. Prekročenie odporúčanej dávky môže viesť k zvýšenému riziku vedľajších účinkov.

• Monitorovanie vedľajších účinkov

Neodkladne kontaktujte lekára v prípade, že sa objavia nežiaduce účinky.

• Získať amygdalín z dôveryhodného zdroja

Ak sa rozhodnete použiť vitamín B17 s účinnou látkou amygdalín, je dôležité získať ho z dôveryhodného zdroja, ktorý ponúka kvalitné a bezpečné produkty.

Komu sa odporúča užívať amygdalín?

Existujú skupiny ľudí, ktorým v minulosti alebo aj v súčasnosti mohli lekári dokonca odporučiť užívať amygdalín z rôznych dôvodov, aj keď tieto odporúčania sú brané u veľa ľudí skôr ako kontroverzné a nie 100% podložené. Berte to ako všeobecnú informáciu:

• Ľudia s rakovinou

Niektorí ľudia v minulosti verili, že amygdalín môže pomôcť pri liečbe alebo zmiernení príznakov rakoviny, aj keď neexistujú dostatočné dôkazy, ktoré by tento tvrdenie podporovali. Bola to forma alternatívnej liečby pokiaľ iné formy zlyhali.

• Ľudia s ďalšími ochoreniami

Taktiež sa v minulosti amygdalín používal na liečbu rôznych iných ochorení, ako sú napríklad bolesti hlavy, artritída alebo iné zdravotné problémy. Opäť však neexistujú dôkazy podporujúce jeho účinnosť pri liečbe týchto ochorení.

Povedzme si prečo a ako vzniká rakovina

Základným kameňom každého živého organizmu je bunka, v ktorej je uložená naša DNA. Tak, ako všetko na svete, aj bunka má svoju životnosť a nežije večne. Bunky v tele vznikajú, žijú a po splnení svojej funkcie zanikajú. Každá zdravá bunka je vybavená vlastnosťou, ktorá zabezpečuje tzv. apoptózu alebo naprogramovanú smrť bunky. Funguje to asi takto. Ochranné systémy tela vyšlú signál, že niektorá bunka v tele je nefunkčná alebo, dokonca, že predstavuje pre telo zdravotné riziko. Daná bunka vtedy dostane signál zničiť samú seba. Pri rakovine tento mechanizmus zlyháva. V tele sa hromadia poškodené bunky, rýchlo sa množia a vytvárajú zhluky, ktoré poznáme pod názvom nádor.

Čo je apoptóza?

Apoptóza je bežný a pre zdravie organizmu veľmi potrebný jav. Priemerný dospelý človek stráca každý deň 50 až 70 miliárd buniek v dôsledku apoptózy. Pre priemerné ľudské dieťa vo veku od osem do štrnásť rokov je približná strata každý deň 20 až 30 miliárd buniek. To znamená, že poškodené a potenciálne nebezpečné bunky sa v našom tele tvoria každý deň, no ak ochranné mechanizmy fungujú na plné obrátky, škodlivé bunky sa zničia.

Aké má amygdalín účinky?

Amygdalín, ktorý je tiež známy ako laetril alebo vitamín B17, je neustále predmetom diskusií v súvislosti so svojimi možnými účinkami na zdravie. Niektoré z týchto účinkov boli navrhnuté na základe tradičného využitia alebo laboratórnych štúdií, avšak výskum v oblasti jeho účinnosti a bezpečnosti je stále v počiatočných fázach a niektoré údaje sú protichodné.

Tu je prehľad niektorých účinkov, ktoré boli spojené s amygdalínom:

• Potenciálne antioxidačné účinky

Amygdalín obsahuje fenolické zložky, ktoré môžu pôsobiť ako antioxidačné látky, čo znamená, že môžu pomáhať bojovať proti voľným radikálom a ochraňovať bunky pred poškodením.

• Protizápalové účinky

Niektoré laboratórne štúdie naznačujú, že amygdalín môže mať protizápalové vlastnosti, čo by mohlo byť prospešné pri ochoreniach spôsobených zápalom.

• Potenciálne antinádorové účinky

Jedna z najkontroverznejších oblastí týkajúcich sa amygdalínu sú jeho potenciálne antinádorové účinky. Existuje niekoľko štúdií, ktoré naznačujú, že amygdalín môže mať niektoré antinádorové účinky, ale dôkazy sú nejednoznačné a kontroverzné. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že amygdalín môže byť toxický.

• Účinky na imunitný systém

Niektoré zdroje tvrdia, že amygdalín môže stimulovať imunitný systém, čo by mohlo pomôcť mnohým ľuďom pri obrane organizmu pred infekciami a inými ochoreniami.

Ďalšie účinky amygdalínu:

• Stimuluje množstvo hemoglobínu a červených krviniek
• Strpkovitá anémia (zmena tvaru červených krviniek na predĺžené strpky) – kedysi sa na daný problém používal kyanid
• Hypertenzia

Mnoho údajov o účinkoch amygdalínu je založených na tradičnom využití alebo laboratórnych štúdiách a klinické dôkazy týkajúce sa jeho účinnosti a bezpečnosti sú obmedzené. Amygdalín tiež obsahuje kyanid, ktorý je toxický pre ľudské telo, a preto by malo byť jeho užívanie pod dohľadom lekára, aby sa minimalizovalo riziko vedľajších účinkov a otravy. Pred začatím akéhokoľvek liečebného režimu s amygdalínom by ste mali konzultovať so svojím lekárom.

Amygdalín a jeho nežiaduce účinky

Rovnako ako akýkoľvek iný prípravok, aj amygdalín môže spôsobiť niektoré nežiaduce účinky. Tu sú niektoré z možných nežiaducich účinkov spojených s užívaním amygdalínu:

• Otrava kyanidom

Amygdalín obsahuje kyanid, toxickú zlúčeninu, ktorá je škodlivá pre ľudské telo, ak sa konzumuje vo veľkých dávkach. Otrava kyanidom môže spôsobiť ťažké vedľajšie účinky, vrátane zvracania, bolesti hlavy, závratov, srdcových problémov a dokonca smrti.

• Poškodenie pečene

Niektoré štúdie naznačujú, že amygdalín môže spôsobiť poškodenie pečene pri dlhodobom užívaní alebo pri vysokých dávkach.

• Gastrointestinálne problémy

U niektorých ľudí môže amygdalín spôsobiť tráviace ťažkosti, vrátane bolesti brucha, hnačky alebo nevoľnosti.

• Alergické reakcie

Niektorí ľudia môžu byť alergickí na amygdalín, čo môže spôsobiť alergické reakcie, ako sú svrbenie, vyrážky alebo opuchnutie.

• Interakcie s liekmi

Amygdalín môže interagovať s niektorými liekmi a môže ovplyvniť ich účinnosť alebo zvyšovať riziko vedľajších účinkov.

Nateraz máme obmedzené vedecké dôkazy o jeho účinnosti a bezpečnosti, a preto by jeho užívanie malo byť konzultované s lekárom. Pokiaľ zvažujete užívanie amygdalínu, mali by ste dôkladne zvážiť všetky možné prínosy i riziká. 

Amygdalín v tehotenstve áno alebo nie?

Ako prvé, je nesmierne dôležité si uvedomiť, že amygdalín je látka, ktorá obsahuje kyanid a má potenciálne toxické účinky. Keď sa na túto informáciu pozrieme zo všeobecnosti, tak sa neodporúča užívať amygdalín počas tehotenstva alebo počas dojčenia.

Tehotné a dojčiace ženy by mali byť obzvlášť opatrné pri užívaní akýchkoľvek doplnkov alebo prípravkov, ktoré majú potenciálne toxické zložky. Kyanid, ktorý sa uvoľňuje z amygdalínu, môže mať škodlivé účinky ako na plod, tak aj na už narodené dojčiace dieťa.

Kde sa amygdalín nachádza v prírodných zdrojoch?

Amygdalín sa nachádza v semienkach a kôstkach niektorých ovocných druhov. Pozrime sa teraz trochu detailnejšie na niektoré z druhov ovocia, v ktorých sa amygdalín nachádza:

• Mandle - mnohí z vás sa možno pri tejto informácii prekvapia, ale mandle nie sú orechy. Vedeli ste to? Mandle sú ovocie a mandľa, ktorú poznáme a konzumujeme, je vlastne semeno mandle. A teda semená mandlí, často známe jednoducho ako „mandle“, sú jedným z hlavných prírodných zdrojov amygdalínu.

• Marhule - semienka marhúľ obsahujú amygdalín, rovnako ako aj semienka iných ovocných druhov patriacich do rodu Prunus (slivky, broskyne, čerešne). Amygdalín je prítomný v semienkach, nie v samotnom ovocí. Preto, ak zjete marhuľu a odstránite kôstku so semienkom pred konzumáciou ovocia, tak sa samozrejme nemusíte obávať amygdalínu. Avšak, ak sa rozhodnete konzumovať semienka alebo ich využívať na prípravu nápojov alebo jedál, mali by ste byť obozretní. Semienka marhúľ môžu byť v prípade nadmerného konzumu jedovaté.
• Slivky, broskyne a čerešne - rovnako ako marhule i ich semienka môžu obsahovať amygdalín.

Amygdalín sa nachádza v semienkach a kôstkach ovocia v rôznych množstvách, a niektoré druhy ovocia môžu mať vyššie obsahy ako iné. Pred konzumáciou semienok ovocia, ktoré obsahujú amygdalín, je dôležité byť informovaný o ich bezpečnom spracovaní a spotrebe.

Nové výskumy a hypotézy naznačujú nádej a potenciál amygdalínu

Amygdalín z marhuľových jadier a jeho potenciál ako protirakovinového lieku

Údaje z vedeckých článkov o účinkoch amygdalínu boli zhromaždené z vedeckých databáz, ako sú PubMed, ScienceDirect, Google Scholar, Scopus a Medline. Výsledky z rôznych vedeckých článkov ukázali, že amygdalín spúšťa apoptózu, čo naznačuje jeho schopnosť zastaviť rast rakovinových buniek. Navrhované mechanizmy zahŕňajú zvýšenie expresie proapoptotických proteínov a zníženie antiapoptotických proteínov. Okrem toho amygdalín spomaľuje bunkový cyklus, čo zabraňuje rýchlemu deleniu rakovinových buniek.

Sú potrebné ďalšie klinické štúdie na overenie jeho účinnosti a bezpečnosti u ľudí. Navyše, mýty týkajúce sa toxických účinkov kyanidu, ktorý sa uvoľňuje po rozklade amygdalínu, musia byť dôkladne preskúmané.

Hypotézy o protirakovinovom mechanizme amygdalínu

Na objasnenie antineoplastického (protinádorového) účinku amygdalínu bolo predložených niekoľko hypotéz. Pozrime sa na niektoré z nich:

1. hypotéza naznačuje, že glukozidáza, hojne prítomná v rakovinových bunkách, rozkladá amygdalín na kyanid, ktorý spôsobuje toxické účinky v rakovinových bunkách, čo vedie k ich smrti.
2. hypotéza tvrdí, že amygdalín zosilňuje aktivitu pankreatických enzýmov, čo môže znížiť transformáciu pôvodných rakovinových buniek na rakovinové bunky.
3. hypotéza hovorí o tom, že amygdalín dopĺňa nedostatok vitamínu, čo môže viesť k metabolickým poruchám u pacientov s rakovinou. Táto hypotéza sa opiera o tvrdenia Ernsta Krebsa, Jr., ktorý v 70. rokoch označil amygdalín za "vitamín B-17".

Výskumy o rozložení a fungovaní amygdalínu

Najskôr si vysvetlime význam týchto 2 enzýmov:

• Rhodenáza - ochranný enzým chrániaci bunky pred škodlivým účinkom kyanidu
• B-glukozidáza - odomykací enzým, aby sa kyanid uvoľnil a mohol zničiť poškodené bunky

Počas 40. rokov 20. storočia skupina Fishman a spol. zistili, že zhubné nádory majú v porovnaní s normálnymi tkanivami výrazne vyššiu aktivitu enzýmu B-glukozidázy. Rakovinovým bunkám taktiež často chýba detoxikačný enzým Rhodenáza, ktorý je schopný detoxifikovať kyanidové zlúčeniny.

Amygdalín sa po absorpcii môže rozložiť na kyanid, cukor a benzaldehyd v rakovinových bunkách. Ak sa kyanid uvoľní z týchto buniek, enzým Rhodenáza v okolitých zdravých bunkách ho môže detoxifikovať. Tento proces vedie k vytvoreniu tiokyanátu, oveľa menej toxického ako kyanid, čím sa minimalizuje poškodenie zdravých tkanív. Tieto výskumy podporujú teóriu, že amygdalín sa špecificky zameriava na rakovinové bunky a zároveň je pre okolité normálne bunky netoxický.

Rozmanité zistenia a protirakovinové štúdie amygdalínu

• Amygdalín bol široko študovaný pre svoje účinky v rakovinových bunkách. V štúdiách s ľudskými bunkami prostaty sa preukázala schopnosť amygdalínu podnietiť apoptózu, zvýšiť produkciu proapoptotických proteínov.
• Ďalšie štúdie preukázali potenciál amygdalínu pri znížení rýchleho rastu bunkového nádoru hepatocelulárneho karcinómu (nádoru pečene).
• V ďalších výskumoch bola zistená schopnosť amygdalínu spomaliť rast rakoviny prostaty a ovplyvniť bunkový cyklus.
• Amygdalín tiež spomalil tvorbu kolónií v rôznych bunkových líniách a bol spojený so zvýšenou imunitnou odpoveďou organizmu na rakovinové bunky.

Tieto zistenia podporujú využitie amygdalínu ako potenciálneho prostriedku na liečbu rakoviny a zdôrazňujú jeho rôznorodé účinky na bunkovú úroveň. 

Klinické štúdie a výsledky pri posúdení amygdalínu ako protirakovinového lieku

Výsledky klinických štúdií amygdalínu vyvolávajú stále značný záujem a kontroverzie medzi odborníkmi. Pozrime sa aké štúdie boli vykonané a čo priniesli:

• J Morrone v roku 1962 vykonal štúdiu na 10 pacientoch s neoperovateľnou rakovinou, ktorí boli liečení amygdalínom. Výsledky ukázali dramatickú úľavu od bolesti, zlepšenie chuti do jedla a zníženie adenopatie u všetkých pacientov, pričom 8 z 10 pacientov preukázalo ústup malígnych lézií.
• Následne, v roku 1975, bola vykonaná ďalšia klinická štúdia v Nemecku, kde 25 pacientom s rôznymi typmi rakoviny bola podávaná perorálna dávka amygdalínu. Výsledky tejto štúdie však neboli uspokojivé, pretože iba u niekoľkých pacientov sa pozorovalo zlepšenie, zatiaľ čo väčšina pacientov nevykazovala žiadne zlepšenie.
• NCI neskôr sponzorovala klinickú štúdiu fázy I/II, aby vyhodnotila účinnosť amygdalínu. V prvých štúdiách bolo zistené, že intravenózna terapia amygdalínom neprejavila žiadnu toxicitu, ale perorálna terapia mohla spôsobiť zvýšenú hladinu kyanidu v krvi.
• Neskoršie štúdie Moertela a Binzela však nepriniesli jednoznačné výsledky. Moertelova štúdia nepreukázala stabilizáciu rakoviny alebo zlepšenie symptómov, zatiaľ čo Binzel uviedol, že 138 z 180 pacientov s rakovinou prežilo po liečbe amygdalínom.

Hoci tieto štúdie ponúkajú určité náznaky účinnosti amygdalínu, ich výsledky sú diskutabilné. Je preto dôležité uskutočniť ďalšie dobre navrhnuté klinické skúšky, aby sme mohli presnejšie posúdiť účinnosť amygdalínu, ako potenciálneho lieku proti rakovine.